Je dobré vedieť (+ slovníček pojmov)

1. ZÁSADY POŽEHNANÍ A KONSEKRÁCIÍ RÍMSKOKATOLÍCKYCH KOSTOLOV
   
   Aj napriek tomu, že v určitých prípadoch platia výnimky, v zásade v súčasnosti platí, že:
   
   a) Požehnať (benedikovať _(benedictio)) kostol môže kňaz, generálny vikár, biskup, arcibiskup pôsobiaci na území svojej diecézy alebo arcidiecézy, ktorá sa nachádza v Slovenskej republike.
   b) Konsekrovať (dedikovať _(dedicatio)) kostol môže výlučne diecézny biskup alebo arcibiskup pokiaľ sa nachádza na území svojej diecézy alebo arcidiecézy.
            Ak má biskup alebo arcibiskup konsekrovať kostol na území mimo svojej diecézy alebo arcidiecézy, avšak na území Slovenskej republiky, potrebuje na to povolenie.
            Takisto platí, že ak má kostol konsekrovať neslovenský hierarcha na území Slovenskej republiky, alebo slovenský biskup či arcibiskup na území iného štátu ako je Slovenská republika, potrebuje na to povolenie.
            Výnimku z titulu svojej funkcie má jedine apoštolský nuncius.
   c) Konsekrovať (dedikovať _(dedicatio)) kostol môže aj pomocný biskup diecézy alebo arcidiecézy, pokiaľ sa nachádza vo svojej diecéze alebo arcidiecéze. Ak by konsekroval kostol v osobe pomocného biskupa mimo svojej diecézy alebo arcidiecézy, tiež potrebuje povolenie.
   d) Konsekrovať (dedikovať _(dedicatio)) oltár môže z poverenia alebo v zastúpení diecézneho biskupa alebo arcibiskupa aj generálny vikár diecézy alebo arcidiecézy. Na konsekráciu kostola však spravidla nemá kompetenciu.
   
   
2. ZÁSADY POSVIACOK GRÉCKOKATOLÍCKYCH CHRÁMOV
   
   a) Ak ide o posviacku nového chrámu alebo chrámu po obnove, svätiteľom je eparchiálny biskup/arcibiskup. V nevyhnutných prípadoch môže niekoho delegovať.
   b) Ak ide o posivacku chrámu alebo chrámu po obnove, svätiteľom je eparchiálny biskup/arcibiskup. V nevyhnutných prípadoch môže niekoho delegovať.
   c) Kríž naverejnom priestranstve (na cintoríne, pri ceste), kalich a diskos v odôvodnených prípadoch môže posvätiť aj delegovaný kňaz. Inak táto kompetencia pripadá biskupovi/arcibiskupovi. 
   
   
   
3. ZÁSADY POSVIACOK PRAVOSLÁVNYCH CHRÁMOV
   
   a) Ak ide o posviacku nového chrámu alebo chrámu po obnove, svätiteľom je eparchiálny biskup/arcibiskup. V nevyhnutných prípadoch môže niekoho delegovať.
   b) Ak ide o posivacku chrámu alebo chrámu po obnove, svätiteľom je eparchiálny biskup/arcibiskup. V nevyhnutných prípadoch môže niekoho delegovať.
   
   
4. ZÁSADY POSVIACOK EVANJELICKÝCH KOSTOLOV
   
   Zásady posviacok sú zaznamenané v tzv. chrámovej agende, kde v súčasnosti platí, že:
   
   a) Ak je kostol nový, posviaca ho dištriktuálny biskup (porov. čl. 43. Cirkevno-právneho predpisu Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku bod 4) písm. f)
   b) Ak je svätený kostol po obnove môže ho vysvätit senior alebo konsenior. Zvyčajne je to však kompetencia seniora.
   Hovorí o tom článok 42. (časť Senior) Cirkevno-právneho predpisu Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku v bode 4) písm. e) - „vykonáva posviacky v cirkevných zboroch okrem posviacky nových chrámov a nových modlitební.“
   c) Ak sa koná posviacka obnoveného kostola v inom senioráte, k akému je senior alebo konsenior príslušný, na posviacku potrebuje mať povolenie
   d) Ak sa koná posviacka obnoveného oltára, kazateľnice, organu a krstiteľnice, svätiteľom je príslušný senior.
   e) Liturgické nádoby (spovedné nádoby) môže svätiť aj miestny farár/farárka.
   
   Vo väčšine prípadov je pri evanjelických kostoloch ako prvý(í) je/sú uvedený(í) svätiteľ(ia) kostola, za nimi nasleduje kazateľ. Výnimky v zozname svätiteľov evanjelických kostolov (prípady, kedy kostol svätil viac ako jeden kňaz/biskup) sú pri nasledovných kostoloch:
   
   Vysoké Tatry (Tatranská Lomnica) (1902), Plavnica (1909), Kráľovce-Krnišov (1911), Trnava (1924), Jurské (1929), Hanková (1930), Veľké Leváre (1938), Považská Bystrica (1943), Skalica (1947), Sľažany (1948), Kysak (1950), Jelka (1971), Jurské (1984), Ozdín (1987), Košeca (1994), Hencovce (2006).
   
   Výnimky v 18. storočí:
   
   Švedlár (1785 + tu boli aj dvaja svätitelia základného kameňa kostola), Veľký Slavkov (1788 (prvý dvaja svätitelia kostola, tretí kazateľ) + tu boli aj dvaja svätitelia základného kameňa kostola)
   
   
5. ZÁSADY POSVIACOK KOSTOLOV REFORMOVANEJ KRESŤANSKEJ CIRKVI
   
   a)
   b)
   c)

 

VYSVETLIVKY A SKRATKY K CHRONOLÓGII EVANJELICKÝCH FARÁROV A FARÁRIEK, PÔSOBIACICH V CIRKEVNÝCH ZBOROCH

Je pravidlom, že zborový farár cirkevného zboru, ktorého si cirkevný zbor zvolil na zborovom konvente, je vždy inštanovaný (uvedený do úradu). § 23 Zborníka cirkevnoprávnych predpisov ECAV na Slovensku novelizovaného dňa 10. januára 2019 hovorí o inštalácii zborového farára nasledovné: „Do troch mesiacov od nastúpenia do funkcie zborového farára musí byť zvolený farár uvedený do nej v rámci služieb Božích seniorom. Predĺženie tejto lehoty môže povoliť dištriktuálny biskup.“

Námestný farár inštalovaný nebýva, len menovaný biskupom príslušného dištriktu, v ktorom sa ten-ktory cirkevný zbor nachádza.

adm. - administrujúci farár / farárka
NámF. - námestný farár / námestná farárka
ZbF. - zborový farár
kap. - kaplán, kaplánka

SEBF UK - Slovenská evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
EFB UK - Evanjelická bohoslovenská fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

VYSVETLIVKY A SKRATKY K CHRONOLÓGII GRÉCKOKATOLÍCKYCH FARÁROV A SPRÁVCOV FARNOSTÍ, PÔSOBIACICH VO FAROSTIACH

Pre zjednodušenie pojmov pri gréckokatolíckych kňazoch uvádzame len predchádzajúce a nasledujúce miesto ich pôsobenia.

Far. BK - farnosť bez kaplána
GTF PU v Prešove - Gréckokatolícka Teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove
Gréckokatolícka cirkev (100) - vlastníkom chrámu vo farnosti alebo na jej filiálke je príslušná farnosť gréckokatolíckej cirkvi, do ktorej farnosť či filiálka patrí. V zátvorke je uvedený percentuálny podiel vlastníctva

eccl. par. - ecclesia parochialis (farský kostol)
eccl. fil. - ecclesia filialis (filiálny kostol)

VYSVETLIVKY A SKRATKY K CHRONOLÓGII RÍMSKOKATOLÍCKYCH FARÁROV A SPRÁVCOV FARNOSTÍ, PÔSOBIACICH VO FAROSTIACH

Pri rímskokatolíckych kňazoch uvádzame predchádzajúce a nasledujúce miesto ich pôsobenia vrátane funkcie kňaza (farár, farský administrátor, excurrendo).
Pri pôsobisku kňaza v úrade kaplána je jeho prípadné nasledujúce označené príslušnou funkciou kňaza a tou-ktorou farnosťou, v ktorej pôsobí/pôsobil. Pri prípadnom prejdení z úradu farára, správcu kláštorného kostola, či farského administrátora do úradu kaplána, je táto zmena taktiež zaznačená.
Pri pôsobisku kňaza v úrade farára alebo farského administrátora, je táto skutočnosť naznačená pred zátvorkou, ktorá spomína jeho obdobie výskytu vo farnosti, a to skratkami FAdm. alebo Far. V zátvorke za lomenou čiarou je naznačená už len predchádzajúce a nasledujúce kňazovo pôsobisko. V prípade spravovania farnosti excurrendo, pôsobiská nie sú naznačené. Údaj o nich sa nachádza pri kňazovi a vo farnosti, z ktorej je tá-ktorá farnosť spravovaná excurrendo. 

Kap. v I. RKFar. - kaplán v I. rímskokatolíckej farnosti
FAdm. - farský administrátor _{(to isté čo správca farnosti)}
Far. - farár
Adm.Inter. - administrator intermalis _{(latinská skratka pre dočasného administrátora farnosti)}
Far. BK - farnosť bez kaplána
excurr. - excurrendo _{(označenie pre kňaza povereného riadením aj inej ako svojej domovskej farnosti)}
∴ - kostol bol konsekrovaný / požehnaný až po vzniku farnosti, preto farárov z predchádzajúcej farnosti nespomíname, len farnosť, pod ktorú územie patrilo
mimo pastorácie - označenie pre všetkých kňazov, ktorým v období 1949 - 1990 nebol udelený štátny súhlas na výkon fukcie farára
mimo pastorácie vo farnosti (ekvivalent pojmu špeciálna pastorácia) - kňazi, ktorí nepôsobia v žiadnej farnosti na území Slovenskej republiky, ale na fakultách škôl, ako riaditelia cirkevných škôl, či v štruktúrach diecéz a arcidiecéz rímskokatolíckej cirkvi, alebo sú ustanovení za predstavených kňazskej formácie bohoslovcov

Keďže kláštorné kostoly majú svojich vlastných správcov kostolov, hoci spadajú pod farnosť a tvoria jej filiálku, v menoslove správcov takýchto kostolov uvádzame aj meno farára príslušnej farnosti, pod ktorú kláštorný kostol spadá, aj meno správcu kláštorného kostola.

Rímskokatolícka cirkev (100) - vlastníkom kostola vo farnosti alebo na jej filiálke je príslušná farnosť rímskokatolíckej cirkvi, do ktorej farnosť či filiálka patrí. V zátvorke je uvedený percentuálny podiel vlastníctva
Pozn.: FaFSR(m) - farnosť a filiálka spravovaná rehoľou (v minulosti)
Pozn.: FaFSR(d) - farnosť a filiálka spravovaná rehoľou (v súčasnosti)


eccl. par. - ecclesia parochialis (farský kostol)
eccl. fil. - ecclesia filialis (filiálny kostol)

VYSVETLIVKY A SKRATKY K CHRONOLÓGII PRAVOSLÁVNYCH SPRÁVCOV CIRKEVNÝCH OBCÍ

PCO - pravoslávna cirkevná obec
I. PCO - správca prvej pravoslávnej cirkevnej obce po kňazskej chirotónii
PAdm. PCO (?) - pobočný administrátor pravoslávnej cirkevnej obce (z PCO ?); (kde ?) = príslušná pravoslávna cirkevná obec, do ktorej bol dotyčný kňaz menovaný v čase pobočnej administrácie cirkevnej obce

Pravoslávna cirkev (100) - vlastníkom chrámu v pravoslávnej cirkevnej obci je pravoslávna cirkevná obec pravoslávnej cirkvi. V zátvorke je uvedený percentuálny podiel vlastníctva

VŠEOBECNÉ VYSVETLIVKY

1) V kolónke s nadpisom kňaz sa machádzajú tí kňazi, ktorí boli vo farnostiach, cirkevných zboroch a cirkevných obciach prítomní v čase posviacky nového alebo obnoveného kostola ako farári, či sprácovia alebo administrátori farnosti, cirkevného zboru a cirkevnej obce, vrátane tých, ktorí boli poverení výstavbou kostola alebo chrámu.
2) Menoslov pôsobiacich farárov sa nachádza čiastočne spracovaný v časti Zaujímavosti (zatiaľ u evanjelickej cirkvi; postupne pribúdajú ďalšie).
3) Keďže jedným z účelov tejto stránky je sprostredkovanie informácie o presnom dátume posviacky, požehania či konsekrácie kostola, obdobie pôsobenia kňazov vo farnostiach, cirkevných zboroch a cirkevných obciach je z dôvodu opodstatnenosti stanovené:

- v rímskokatolíckej cirkvi od roku 1850, alebo prvým farárom pôsobiacim vo farnosti v čase pred a po roku 1850 súčasne
- v gréckokatolíckej cirkvi od roku 1771,  alebo prvým farárom pôsobiacim vo farnosti v čase pred a po roku 1771 súčasne (od vzniku Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie)
- v pravoslávnej cirkvi od roku 1923, (od momentu opätovného šírenia pravoslávia na našom území)
- v evanjelickej a reformovanej kresťanskej cirkvi od roku 1781, alebo prvým farárom pôsobiacim v cirkevnom zbore v čase pred a po roku 1871 súčasne (od vydania Tolerančného patentu)

Vyhľadávať skoršie presné dátumy pôsobení kňazov, nie je rozumné, keďže čím hlbšie v histórii pátrame, o to menej presných údajov nachádzame. V prípade akejkoľvek posviacky kostola v ktorejkoľvej cirkvi pred rokom 1771, 1781 a 1850 však informácia o tom, kto vo farnosti a cirkevnom zbore bol prítomný ako kňaz, je - ak sa ju podarilo nájsť - aj napriek vyššie uvedenej skutočnosti napísaná na riadku KŇAZ.

Ak nebol k dispozícií oficiálny údaj o pôsobení kňaza vo farnosti, cirkevnom zbore ECAV či reformovanej kresťanskej cirkvi alebo pravoslávnej cirkevnej obci, ktorý by bol buď sprotredkovaný samotným kňazom alebo oficiálnym dokumentom, rozhoduje údaj, ktorý je napísaný v matrike zomrelých príslušnej farnosti, cirkevnom zbore či pravoslávnej cirkevnej obci, v ktorej farár pôsobil.

Údaj o pôsobení kňazov vo farnostiach, cirkevných zboroch ECAV a reformovanej kresťanskej cirkvi alebo pravoslávnych cirkevných obciach je uvedený z toho dôvodu, aby sa zachovala overená informácia o tom, ktorý kňaz bol v čase posviacky, konsekrácie či požehnania kostola alebo chrámu (uvedenej podľa možnosti v podobe presného dátumu kedy sa uskutočnila, vrátane mena kňaza) vo farnosti ako jej správca alebo farár, a to v prípade, ak by ju niekto ďalej chcel využiť na vedecké účely.

4) Menoslov kaplánov rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi - ak nie je uvedené inak - je napísný len pri farských kostoloch a chrámoch.

 

KRÁTKY SLOVNÍČEK POUŽÍVANÝCH POJMOV NA STRÁNKE

A) RÍMSKOKATOLÍCKA CIRKEV

rektor kostola (alebo správca kostola) - kňaz, ktorému je zverená starostlivosť o nejaký kostol, ktorý nie je ani farský ani kapitulný, a ani nie je pripojený k domu rehoľného spoločenstva alebo spoločnosti apoštolského života, ktoré v ňom slávia bohoslužby. (CIC, Kán. 556)
rektor kňazského seminára - kňaz, ktorý je vykonávateľom a koordinátorom výchovy seminaristov
vicerektor kňazského seminára - kňaz, ktorý rektorovi seminára pomáha v úlohe vykonávateľa a koordinátora výchovy seminaristov.
špirituál (v evanjelickej cirkvi spirituál/spirituálka) - kňaz, ktorý má na starosti duchovné vedenie seminaristov; vykonáva úlohu spovedníka a zodpovedá za duchovné aktivity v seminári
prefekt, al. predstavený - kňaz, ktorý stojí na čele kňazského seminára / kláštora
študijný prefekt - pomáha rektorovi pri organizovaní a vedení vyučovacieho procesu v seminári
gvardián - predstavený kláštora františkánov, kapucínov alebo minoritov
superior (prior) - predstavný kláštora jezuitov a dominikánov
penitenciár - spovedník
prebendát - člen rímskokatolíckeho kléru na poste kanonika, ktorého úloho je spravovať katedrálu alebo kolegiálny kostol
sucentor - kňaz, ktorý pomáha s prípravou a vedením liturgie vrátane žalmov, precíz a odpovedí

diecézna svätyňa - kostol alebo iné posvätné miesto, kam so schválením miestneho ordinára z osobitného dôvodu nábožnosti putujú početní veriaci. Je ustanovená dekrétom biskupa, ktorý sa volá Dekrét o ustanovení za diecéznu svätyňu. Býva ustanovená  s úmyslom zabezpečiť veriacim primeranejšiu duchovnú starostlivosť v zmysle kánonu 1230 Kódexu kanonického práva. Konkrétne dôvody ustanovenia kostola za diecéznu svätyňu sú uvedené v dekréte.

Diecézne svätyne na Slovensku:
1. Bazilika-minor Navštívenia Panny Márie v Levoči¹
2. Kostol Božieho milosrdenstva v Smižanoch²
3. Kostol Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v Stropkove³
4. Kostol sv. Vojtecha v Gaboltove⁴
5. Kostol Ružencovej Panny Márie v Obišovciach⁵
6. Kostol sv. Jakuba Starišeho vo Veľkom Šariši⁶
7. Kostol sv. Andreja Svorada a Benedikta na Malej Skalke⁷
8. Kostol Božieho milosrdenstva v Košiciach⁸
9. Bazilika-minor sv. Beňadika v Hronskom Beňadiku⁹
10. Kostol sv. Cyrila a Metoda v Terchovej¹⁰
11. Kostol Božieho milosrdenstva v Cinobani¹¹

 

¹ Diecézna svätyňa Spišského biskupstva vyhlásená Mons. Františkom Tondrom 26. januára 2009.
² Diecézna svätyňa Spišského biskupstva vyhlásená Mons. Františkom Tondrom 18. apríla 2009.
³ Diecézna svätyňa Košickej arcidiecézy vyhlásená Mons. Bernardom Boberom 14. júla 2011.
⁴ Diecézna svätyňa Košickej arcidiecézy vyhlásená Mons. Bernardom Boberom 17. júla 2011.
⁵ Diecézna svätyňa Košickej arcidiecézy vyhlásená Mons. Bernardom Boberom 1. októbra 2011.
⁶ Diecézna svätyňa Košickej arcidiecézy...
⁷ Diecézna svätyňa Nitrianskej diecézy vyhlásená Mons. Viliamom Judákom 7. mája 2016.
⁸ Diecézna svätyňa Košickej arcidiecézy vyhlásená Mons. Bernardom Boberom 13. novembra 2016.
⁹ Diecézna svätyňa Nitrianskej diecézy vyhlásená Mons. Viliamom Judákom 25. novembra 2018^.
10 Diecézna svätyňa Žilinskej diecézy vyhlásená Mons. Tomášom Galisom 9. októbra 2019.
¹¹ Diecézna svätyňa (Božieho milosrdenstva) Rožňavskej diecézy vyhlásená Mons. Stanislavom Stolárikom 23. apríla 2023.  

bazilika-minor - normy pre zapožičanie titulu bazilika minor určuje dokument Acta Domus ecclesiae de titulo Basilicae minoris

Baziliky-minor na Slovensku:
1. Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne
2. Navštívenia Panny Márie v Levoči
3. Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine
4. Navštívenia Panny Márie na Starých Horách
5. svätého Kríža v Kežmarku
6. sv. Emeráma v Nitre
7. sv. Egídia v Bardejove
8. Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej
9. Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
10. sv. Mikuláša v Trnave
11. Narodenia Panny Márie v Marianke
12. Zoslania Svätého Ducha v Michalovciach
13. sv. Jakuba v Levoči
14. sv. Ondreja v Komárne
15. sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku

Šaštín - žiadosť o zápis do zoznamu menších bazilík posielal ; do zoznamu menších bazilík ju zapísal Pavol VI. dňa 23. novembra 1964
Levoča (Mariánska hora) - žiadosť o zápis do zoznamu menších bazilík posielal Štefan Garaj, kapitulný vikár a ordinár spišského biskupstva dňa 7. mája 1983; do zoznamu menších bazilík ju zapísal Ján Pavol II. dňa 26. januára 1984
Ľutina - žiadosť o zápis do zoznamu menších bazilík posielal ; do zoznamu menších bazilík ju zapísal Ján Pavol II. dňa 22. júna 1988
Staré Hory - žiadosť o zápis do zoznamu menších bazilík posielal ; do zoznamu menších bazilík ju zapísal Ján Pavol II. dňa 1. augusta 1990
Kežmarok - žiadosť o zápis do zoznamu menších bazilík posielal ; do zoznamu menších bazilík ju zapísal Ján Pavol II. dňa 29. júla 1998
Nitra - prvýkrát zapísaná do zoznamu menších bazilík v 11. storočí; starodávny titul baziliky obnovil Ján Pavol II. dňa 21. októbra 1998
Bardejov - žiadosť o zápis do zoznamu menších bazilík posielal ; do zoznamu menších bazilík ju zapísal Ján Pavol II. dňa 23. novembra 2000
Rajecká Lesná - žiadosť o zápis do zoznamu menších bazilík posielal ; do zoznamu menších bazilík ju zapísal Ján Pavol II. dňa 11. marca 2002
Vranov nad Topľou - žiadosť o zápis do zoznamu menších bazilík posielal Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup Košickej arcidiecézy, metropolita východnej provincie dňa 14. apríla 2008; do zoznamu menších bazilík ju zapísal Benedikt XVI. dňa 19. júna 2008
Trnava - žiadosť o zápis do zoznamu menších bazilík posielal Mons. Ján Sokol, arcibiskup Tnavskej arcidiecézy dňa 9. októbra 2008; do zoznamu menších bazilík ju zapísal Benedikt XVI. dňa 10. novembra 2008
Marianka - žiadosť o zápis do zoznamu menších bazilík posielal ; do zoznamu menších bazilík ju zapísal Benedikt XVI. dňa 31.júla 2011
Michalovce - žiadosť o zápis do zoznamu menších bazilík posielal ; do zoznamu menších bazilík ju zapísal Benedikt XVI. dňa 27. mája 2012
Levoča (sv. Jakub) - žiadosť o zápis do zoznamu menších bazilík posielal ; do zoznamu menších bazilík ju zapísal pápež František dňa 30. novembra 2015
Komárno - žiadosť o zápis do zoznamu menších bazilík posielal Mons. Ján Orosch, arcibiskup Trnavskej arcidiecézy dňa 29. augusta 2016; do zoznamu menších bazilík ju zapísal pápež František dňa 22. apríla 2018
Hronský Beňadik - žiadosť o zápis do zoznamu menších bazilík posielal ; do zoznamu menších bazilík ju zapísal pápež František dňa 28. júna 2019

farnosť - určité spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi. Zriaďovať, zrušovať farnosti alebo ich meniť má právo jedine diecézny biskup, ktorý nemá farnosti zriaďovať, zrušovať ani ich značne meniť bez vypočutia mienky presbyterskej rady. Zákonne zriadená farnosť má na základe samého práva právnu subjektivitu. (CIC, Kán. 515 - § 1 - 3)
filiálka - chápaná na územnom princípe ako nejaká komunita, ktorá má nejaký počet obyvateľov a vlastné územie, ale nie je natoľko veľká, aby sa mohla stať samostatnou farnosťou (t. j. nemá splnené všetky kritériá na to, aby sa mohla stať farnosťou).
farár - vlastný pastier farnosti, ktorá mu je zverená, a vykonáva pastoračnú starostlivosť o spoločenstvo, ktoré mu je zverené, pod autoritou diecézneho biskupa, ku ktorého účasti na službe Krista je povolaný, aby pre to isté spoločenstvo vykonával učiacu, posväcovaciu a riadiacu úlohu za spolupráce aj iných presbyterov alebo diakonov i za prispenia laických veriacich podľa normy práva. (CIC, Kán. 519)
Právnická osoba nemá byť farárom; avšak diecézny biskup, nie však diecézny administrátor môže so súhlasom kompetentného predstaveného zveriť farnosť klerickému rehoľnému inštitútu alebo klerickej spoločnosti apoštolského života, zriadiac ju aj v kostole inštitútu alebo spoločnosti, ale tým zákonom, že farárom farnosti má byť jeden presbyter, alebo ak sa pastoračná starostlivosť zveruje viacerým ako celku, vedúci, o ktorom sa hovorí v kán. 517, § 1. (CIC, Kán. 519 - § 1)

Funkcie, ktoré sú zverené zvlášť farárovi, sú tieto:
1. vysluhovanie krstu
2. vysluhovanie sviatosti birmovania tým, ktorí sa nachádzajú v nebezpečenstve smrti podľa normy kán. 883, bod 3
3. vysluhovanie viatika, ako aj pomazania chorých pri zachovaní predpisu kán. 1003, § 2 a 3, ako aj udeľovanie apoštolského požehnania
4. asistovanie pri uzatváraní manželstiev a požehnanie sobáša
5. pochovávanie
6. požehnanie krstného prameňa vo veľkonočnom čase, vedenie procesií mimo kostola, ako aj slávnostné požehnania mimo kostola
7. slávnostnejšie slávenie Eucharistie v nedele a prikázané sviatky

Dokedy je prípustné vykonávať funkciu farára v rímskokatolíckej cirkvi?
Od farára, keď zavŕšil sedemdesiaty piaty rok života, sa žiada, aby zrieknutie sa úradu predložil diecéznemu biskupovi, ktorý po preskúmaní všetkých okolností osoby a miesta má rozhodnúť, či ho treba prijať alebo oddialiť; diecézny biskup sa má postarať o primerané materiálne zabezpečenie a bývanie zriekajúceho sa so zreteľom na normy, stanovené Konferenciou biskupov. (CIC, Kán. 538 - § 3)

kaplán - je kňaz, ktorému sa aspoň sčasti nastálo zveruje pastoračná starostlivosť o nejaké spoločenstvo alebo osobitnú skupinu veriacich, ktorú treba vykonávať podľa normy univerzálneho a partikulárneho práva. Môže byť ustanovený buď na to, aby pomáhal vo vykonávaní pastoračnej služby, a to alebo pre celú farnosť, alebo pre vymedzenú časť farnosti, alebo pre určitú skupinu veriacich farnosti, buď aj na to, aby pomáhal vo vykonávaní určitej služby súčasne v rozličných farnostiach. Vždy, keď je to na náležité plnenie pastoračnej starostlivosti o farnosť nevyhnutné alebo vhodné, farárovi možno prideliť jedného alebo viacerých kaplánov, ktorí ako spolupracovníci farára a účastní na jeho starostlivosti majú pomáhať v pastoračnej službe spoločnou radou a spoločným úsilím s farárom a pod jeho autoritou. (CIC, Kán. 564. a Kán. 545 - § 2 a 1)
farský administrátor (alebo správca farnosti) - kňaz prechodne určený diecéznym biskupom pre farnosť v prípade uprázdnenia; je viazaný tými istými povinnosťami a má tie isté práva ako farár, ak diecézny biskup nestanovil ináč.
duchovný správca - kňaz, ktorému sa nastálo zveruje aspoň sčasti pastoračná starostlivosť o nejaké spoločenstvo alebo osobitnú skupinu veriacich, ktorú treba vykonávať podľa normy univerzálneho a partikulárneho práva. (CIC z roku 2007, Kán. 564)

vakantná farnosť (Vacat) - farnosť uprázdnená smrťou farára alebo z nejakého iného dôvodu (odvolanie, chorobu, nespôsobilosť, uväznenie a pod.).

Čo v prípade ak je farnosť vakantná?
Keď je farnosť vakantná alebo keď sa farárovi uväznením, vyhnanstvom alebo vypovedaním, pre nespôsobilosť alebo slabé zdravie alebo z iného dôvodu prekáža vo vykonávaní pastoračnej úlohy vo farnosti, diecézny biskup má čím skôr určiť farského administrátora čiže kňaza, ktorý má farára zastupovať podľa normy kán. 540. (CIC, Kán. 539)
Keď je farnosť vakantná a rovnako keď farár je vo vykonávaní pastoračnej úlohy hatený, pred ustanovením farského administrátora riadenie farnosti má dočasne prevziať kaplán; ak je ich viac, ten, ktorý je vymenovaním najstarší, a ak kapláni nie sú, farár, určený partikulárnym právom. (CIC, Kán. 541 - § 1)

 

Zdroj: Kódex kánonického práva z roku 2007 a 2019

 

B) GRÉCKOKATOLÍCKA CIRKEV

exarchát - podiel Božieho ľudu, ktorý pre osobitné okolnosti nebol zriadený ako eparchia a územne alebo iným spôsobom bol zverený exarchovi ako pastierovi. Zriadenie, zmena a zrušenie ostatných exarchátov prislúcha jedine Apoštolskej stolici. (CEEO, Kán. 311 - § 1 a 2)
exarcha - riadi exarchát buď v mene toho, kto ho menoval, alebo vo vlastnom mene; o tejto veci musí byť rozhodnuté pri zriadení alebo zmene exarchátu. (CEEO, Kán. 312)
eparchia - podiel Božieho ľudu, ktorý sa zveruje biskupovi, aby ho za spolupráce presbytéria duchovne pásol, tak aby priľnúc k svojmu pastierovi, ktorý ho evanjeliom a Eucharistiou zhromažďuje v Svätom Duchu, utváral partikulárnu cirkev, v ktorej je skutočne prítomná a účinkuje jedna, svätá, katolícka  a apoštolská Cirkev Kristova. Zmena a rušenie eparchií náleží jedine Apoštolskej stolici. (CEEO, kán. 177 - § 1 a 2)
eparcha - eparchiálny biskup, ktorému je zverená pastorácia eparchie vo vlastnom mene, aby ju pásol ako vikár a legát Krista; moc, ktorú v mene Kristovom osobne vykonáva, je vlastná, riadna a bezprostredná, aj keď jej vykonávanie usmerňuje najvyššia cirkevná autorita a môže byť určitým spôsobom ohraničená s ohľadom na úžitok Cirkvi alebo veriacich v Krista. (CEEO, Kán. 178)
apoštolský administrátor - osoba poverená riadením eparchie, ak je obsadená alebo vakantná, ustanovená niekedy z vážnych a osobitných dôvodov rímskym veľkňazom. Práva, povinnosti a privilégiá apoštolského administrátora sú obsiahnuté v menovacej listine. (porov. CEEO, Kán. 234 § 1 - 2)

farnosť - určité spoločenstvo veriacich v Krista, natrvalo ustanovené v eparchii, o ktoré pastoračná starostlivosť je zverená farárovi. Farnosť má byť podľa všeobecného pravidla územná, má totiž zahrňovať všetkých veriacich v Krista určitého územia; kde je to však užitočné, podľa uváženia eparchiálneho biskupa po konzultácii s presbyterskou radou, majú sa zriadiť osobné farnosti vzhľadom na národnosť, reč, príslušnosť veriacich v Krista k inej cirkvi sui iuris, ako aj vymedzené z iného dôvodu. Farnosti zriaďovať, meniť alebo ich zrušovať môže eparchiálny biskup po konzultácii s presbyterskou radou. (CCEO, Kán. 279 - § 1 - 2)
farár - presbyter, ktorému je ako osobitnému spolupracovníkovi eparchiálneho biskupa zverená pastorácia o duše určitej farnosti ako vlastnému pastierovi, pod autoritou eparchiálneho biskupa. Právnická osoba nemôže byť platne farárom. Eparchiálny biskup, nie však administrátor eparchie, môže po konzultácii s presbyterskou radou a so súhlasom vyššieho predstaveného rehoľného inštitútu alebo spoločnosti spoločného života na spôsob rehoľníkov zriadiť farnosť v chráme tohto inštitútu, alebo spoločnosti, pri zachovaní kán. 480. Toto zriadenie musí byť vykonané písomnou dohodou medzi eparchiálnym biskupom a vyšším predstaveným rehoľného inštitútu alebo spoločnosti spoločného života na spôsob rehoľníkov, v ktorej má byť presne stanovené to, čo sa vzťahuje na vykonávanie farskej služby, na osoby, ktoré majú byť pridelené do farnosti, na ekonomické záležitosti a tiež práva a povinnosti členov tohto inštitútu alebo spoločnosti a farára v tomto chráme. (CEEO 281 a 282)

Kto menuje farára a dokedy?
Právo menovať farárov má jedine eparchiálny biskup, ktorý ich menuje slobodne. (CEEO, Kán. 284 - § 1)
Farár je vo svojom úrade stály, preto nemá byť vymenovaný na vymedzený čas, jedine že „ide o člena rehoľného inštitútu alebo spoločnosti spoločného života na spôsob rehoľníkov“. ( porov. CEEO, Kán. 284 - § 3)

Koľko farností má farár na starosti?
Farár má mať farskú starostlivosť iba o jednu farnosť; avšak pre nedostatok presbyterov alebo pre iné okolnosti môže byť tomu istému farárovi zverená starostlivosť o viaceré susedné farnosti. (CEEO, Kán 287 § 1)

Povinnosti farára:
1. kázať Božie slovo všetkým veriacim v Krista, aby zakorenení vo viere, nádeji a láske rástli v Kristovi a kresťanské spoločenstvo vydávalo to svedectvo lásky, ktoré odporúčal Pán
2. vyučovaním katechizmu, prispôsobeným ich veku, viesť veriacich v Krista k plnému poznaniu tajomstva spásy
3. starať sa, aby slávenie Božskej liturgie bolo stredobodom a vrcholom všetkého života kresťanského spoločenstva
4. usilovať sa poznať svoje stádo; keďže je však služobník všetkých ovečiek, nech napomáha rozvoju kresťanského života tak u jednotlivých veriacich v Krista, ako aj v združeniach, najmä tých, čo sa venujú apoštolátu, ako aj v celom farskom spoločenstve

Dokedy je prípustné vykonávať funkciu farára v gréckokatolíckej cirkvi?
Od farára, keď zavŕšil sedemdesiaty piaty rok života, sa žiada, aby zrieknutie z úradu predložil eparchiálnemu biskupovi, ktorý po preskúmaní všetkých okolností osoby a miesta má rozhodnúť, či ho treba prijať alebo oddialiť. (CEEO, 297 § 2)

rektor chrámu (alebo správca chrámu) - presbyter, ktorému je zverená starostlivosť o nejaký chrám, ktorý nie je ani farský, ani pripojený k domu inštitútu zasväteného života. (CEEO, Kán. 304)
administrátor farnosti - má tie isté práva a povinnosti ako farár, ak eparchiálny biskup nestanovil ináč. Má byť ustanovený čo najskôr biskupom spomedzi kňazov, a to pokiaľ je farnosť hatená. (porov. CEEO, Kán. 298 a 299 § 2)
kaplán -

Povinnosti kaplána:
1. ak nie je výslovne nariadené ináč a s výnimkou povinnosti, o ktorej hovorí kán. 294, kaplán musí na základe úradu pomáhať farárovi v celej farskej službe a ak to vyžaduje situácia, zastupovať farára
2. kaplán ako spolupracovník farára sa má svojou každodennou prácou podieľať na pastierskej úlohe

Na základe úradu kaplán nemá splnomocnenie požehnať manželstvá; toto splnomocnenie však, aj všeobecné, mu môže udeliť okrem miestneho hierarchu v hraniciach farnosti aj farár; toto splnomocnenie, ak mu bolo udelené, môže ho kaplán v jednotlivých prípadoch udeliť aj iným kňazom. (CEEO, Kán. 302 § 2)

vakantná farnosť (Vacat) - farnosť sa stáva vakantnou smrťou farára, jeho zrieknutím sa, preložením alebo jej odňatím.

Čo v prípade ak je farnosť vakantná?
Ak je farnosť vakantná alebo farár je z akéhokoľvek dôvodu vo vykonávaní pastoračnej úlohy vo farnosti hatený, eparchiálny biskup má čo najskôr vymenovať niektorého kňaza za administrátora farnosti. (CEEO, Kán. 298)

 

Zdroj: Kódex kánonov východných cirkví z roku 1990

 

Prešovský „sobor“
Po prevrate vo februári 1948 komunistická strana robila nátlak, aby aj Katolícka cirkev zaujala lojálny postoj voči novému režimu. Keď komunisti videli, že Cirkev nepremenia podľa svojich predstáv, aby slúžila ich režimu, rozhodli sa proti nej všetkými silami a prostriedkami bojovať. Súčasťou proticirkevného boja bola aj likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v Československu, ktorá po skončení vojny požívala zaslúžený obdiv pre svoj hrdinský postoj, keď išlo o pomoc prenasledovanému židovskému obyvateľstvu a odbojovému hnutiu. Ústretový prístup štátnej moci ku Gréckokatolíckej cirkvi sa však začal postupne meniť na chlad až nepriateľstvo. Okrem odmietania podpory komunistov bola príčina aj v podpore ukrajinských utečencov, ktorých totalitný režim bez rozdielu považoval za banderovcov¹.

Komisia pri ÚV KSČ pre riešenie cirkevných otázok nazývaná „cirkevná šestka” s pomocou predstaviteľov pravoslávia schválila 31. augusta 1949 plán „prechodu“ gréckokatolíkov na pravoslávie. Mal to byť dlhodobý proces, ale po nátlaku predstaviteľov pravoslávia sa unáhlene pristúpilo k prestupovej akcii, nazvanej „akcia P”. Dôležitým krokom v tomto procese likvidácie gréckokatolíkov bol tzv. Prešovský „sobor“. Dňa 28. apríla 1950 sa v sále prešovského Čierneho orla na pracovnej konferencii zúčastnilo 820 delegátov návratových výborov, medzi ktorými bolo započítaných aj 73 duchovných. Ako vyplýva z archívnych dokumentov, pripravila ho komunistická strana v spolupráci s pravoslávnou cirkvou a niekoľkými bývalými gréckokatolíckymi kňazmi a laikmi. Konferencia však bola zmenená na „sobor“, ktorého účastníci prijal tzv. „Manifest ku gréckokatolíckemu duchovenstvu a veriacim Československa“, ktorým bola zrušená Užhorodská únia z roku 1646. Vláda krátko po „sobore“ uznala jeho výsledky a gréckokatolíci boli postavení mimo zákon, a to i napriek tomu, že neexistovalo žiadne zákonné opatrenie o zrušení Gréckokatolíckej cirkvi. Na základe administratívnych rozhodnutí prevzala pravoslávna cirkev všetky práva, majetok a zariadenie Gréckokatolíckej cirkvi².

Vystúpenie z Gréckokatolíckej cirkvi bolo individuálnym rozhodnutím a často nebolo jasné, kto bol ešte gréckokatolíckym kňazom a kto už bol pravoslávnym duchovým. Stávalo sa, že kňaz pred štátnymi úradmi a pravoslávnou cirkvou vystupoval ako zjednotený duchovný, ale pred svojimi veriacimi sa prezentoval ako gréckokatolík. Keďže rozhodovanie veriacich často záviselo od postoja miestneho kňaza, respektíve s rozhodnutím kňaza sa stotožnili aj jeho farníci, ani postoje veriacich neboli jednoznačné. Je tiež dôležité si uvedomiť, že prakticky ani v jednej farnosti toto rozhodnutie nebolo jednoznačné, to znamená, že v každej farnosti sa našli veriaci za „prechod“ do pravoslávnej cirkvi i proti nemu³.

Prešovský „sobor“ znamenal začiatok útrap biskupov, duchovenstva a veriacich, ktorí sa s postupom komunistickej zlovôle nestotožnili. Len časť kňazov a veriacich podľahla hrubému nátlaku a prijala pravoslávie. Druhá skupina uprednostnila Rímskokatolícku cirkev, kým ďalší veriaci si náboženské obrady (napríklad krsty, sobáše a pohreby) vykonávali sami na cintorínoch, pri krížoch alebo tajne v domoch. Niekedy medzi nich prichádzali ukrývajúci sa gréckokatolícki kňazi, a tí im vysluhovali sviatosti a liturgické obrady. Od samého začiatku bol teda zjavný odmietavý postoj kňazov i laikov, ktorí sa horlivo snažili o obnovu ich cirkvi, čo sa im napokon v roku 1968 aj podarilo⁴.

 

¹ MANDZÁK, Daniel Atanáz – BORZA, Peter: Obvinenie zo spolupráce s UPA ako nástroj diskreditácie Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. In: SYRNÝ, Marek a kol.: Slovensko a Európa v roku 1947. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici v spolupráci s Fakultou politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici, Historickým ústavom SAV a Vojenským historickým ústavom v Bratislave, 2018, s. 156.
² MANDZÁK, Daniel Atanáz: Dokumenty k akcii „P“. Prešovský „sobor“. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2014, s. 704 – 705.
³ MANDZÁK, Daniel Atanáz: Odpor gréckokatolíckych laikov voči záverom tzv. Prešovského soboru v roku 1950. In: JAŠEK, Peter (zost.): Protikomunistický odboj v strednej a východnej Európe : Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava 14.–16. novembra 2011. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2012, s. 149.
⁴ BORZA, Peter – MANDZÁK, Daniel Atanáz: Z podzemia na svetlo : Gréckokatolícka cirkev 1950–1968. In: Impulz : revue pre modernú katolícku kultúru, r. 4, 2008, č. 4, s. 66 – 78.

 Zdroj: autor hesla je gréckokatolícky kňaz SEOLic. Atanáz Daniel Mandzák, CSsR

 

dohoda o spoločnom užívaní chrámov (dohoda o spoluužívaní chrámov) - dohody uzatvárané medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou pod nátlakom štátnej správy (Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky, Východoslovenský krajský národný výbor a okresné národné výbory) v období normalizácie. Začiatkom 70. rokov 20. storočia bolo uzavretých 62 dohôd o spoluužívaní chrámu. Gréckokatolíci prepožičali chrám pravoslávnym v 45 prípadoch a pravoslávni gréckokatolíkom v 17 prípadoch. Prakticky to znamenalo vytvorenie harmonogramu na bohoslužobné využívanie chrámu obidvoma cirkvami. Každú zmenu bolo nevyhnutné vopred dohodnúť, ale napätie vyvolávalo aj predlžovanie obradov zo strany jednej cirkvi a tým obmedzovanie druhej. Vynútené spoluužívanie chrámov bolo zdrojom napätia medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou na lokálnej aj celoštátnej úrovni.

 Zdroj: autor hesla je gréckokatolícky kňaz doc. ThDr. Peter Borza, PhD.

C) PRAVOSLÁVNA CIRKEV

chirotónia - obrad ustanovenia (vysviacky) kňaza alebo biskupa vo východných cirkvách. Vykonáva sa vkladaním rúk ostatných biskupov, preto sa zvykne nazývať aj rukopoloženie

 

D) EVANJELICKÁ CIRKEV

kaplán - absolvent evanjelickej bohosloveckej fakulty, ktorý úspešne vykonal kaplánsku skúšku a bol ordinovaný za kňaza

námestný farár - absolvent evanjelickej bohosloveckej fakulty, ktorý úspešne vykonal farársku skúšku. Tak ako zborový farár, aj námestný môže byť menovaný za administrátora toho-ktorého cirkevného zboru

Námestný farár má všetky práva a povinnosti vyplývajúce z cirkevnej ústavy a ostatných cirkevnoprávnych aj občianskych predpisov ako zborový farár.

zborový farár - duchovný pastier cirkevného zboru a správca farského úradu. Do funkcie zborového farára možno zvoliť absolventa evanjelickej bohosloveckej fakulty, ktorý úspešne absolvoval farársku skúšku a dosiahol vek 24 rokov. Volí ho a z funkcie odvoláva so súhlasom dištriktuálneho predsedníctva zborový konvent. (Čl. 41, bod 3., a 1.)

Zborový farár plní najmä tieto úlohy:
1. zvestuje slovo Božie a prisluhuje sviatosti
2. vykonáva vnútromisijnú, pastorálnu a výchovnú činnosť
3. zabezpečuje disciplínu v cirkevnom zbore
4. zabezpečuje administratívnu činnosť, spravuje matriky, archív a kroniku cirkevného zboru
5. plní ďalšie úlohy, ktoré mu vyplývajú z ordinačného sľubu, vokátora, zborového štatútu, cirkevných predpisov a z funkcií v orgánoch cirkevného zboru

senior - prvý duchovný pastier a vedúci náboženského života v senioráte. Do funkcie seniora a konseniora možno zvoliť zborového farára zo seniorátu, ktorý dosiahol vek 35 rokov a pôsobí v senioráte najmenej 3 roky. Seniora volia cirkevné zbory. (Čl. 42, bod 2. a 1.)

Senior plní najmä tieto úlohy:
1. zabezpečuje, aby sa evanjelium Kristovo zvestovalo v senioráte podľa vieroučných zásad Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania
2. dozerá na činnosť duchovných v senioráte a najmenej raz za tri roky kontroluje činnosť cirkevných zborov seniorátu
3. zabezpečuje cirkevnú disciplínu
4. inštaluje zborových farárov a uvádza zborových dozorcov, členov seniorálneho presbyterstva a delegátov na dištriktuálny konvent a na synodu
5. vykonáva posviacky v cirkevných zboroch okrem posviacky nových chrámov a nových modlitební
6. plní úlohy, ktoré mu vyplývajú z funkcií v orgánoch seniorátu
7. zabezpečuje administratívne práce v orgánoch seniorátu
8. navrhuje kandidátov na funkcie námestných farárov, kaplánov a diakonov
9. udeľuje a odníma kanonickú misiu učiteľom náboženstva na základných školách

konsenior - zastupuje seniora, volí ho seniorálny konvent. V senioráte možno zvoliť aj viac konseniorov. Konsenior, na rozdiel od seniora, nie je inštalovaný do úradu, len uvedený do úradu. Funkciu konseniora môže vykonávať len zborový farár.

dištriktuálny biskup - prvý duchovný pastier a vedúci náboženského života v dištrikte. Do funkcie dištriktuálneho biskupa možno zvoliť ordinovaného kňaza, ktorý dosiahol vek 40 rokov a je v duchovenskej službe minimálne 10 rokov, z toho 3 roky v dištrikte. Zvolením do funkcie dištriktuálneho biskupa zaniká jeho predchádzajúca cirkevná funkcia. Dištriktuálneho biskupa volia cirkevné zbory dištriktu. (Čl. 43, bod 2. a 1.)

Dištriktuálny biskup plní najmä tieto úlohy:
1. zabezpečuje, aby sa evanjelium Kristovo zvestovalo v dištrikte podľa vieroučných zásad Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, chráni cirkev a jej jednotu
2. dozerá na činnosť duchovných v dištrikte, dbá o ich duchovný rast a stará sa o kňazský dorast
3. navštevuje cirkevné zbory v dištrikte, vykonáva kanonické vizitácie a kontroluje činnosť seniorátov
4. zabezpečuje cirkevnú disciplínu
5. inštaluje seniorov a uvádza seniorálnych dozorcov, členov dištriktuálneho presbyterstva, predsedu, podpredsedu a členov dištriktuálneho súdu, dištriktuálneho žalobcu a jeho zástupcu, riaditeľa dištriktuálneho biskupského úradu a duchovných v dištrikte a jeho zariadeniach
6. vykonáva posviacky nových chrámov a nových modlitební
7. udeľuje a odníma kanonickú misiu učiteľom náboženstva na stredných a vysokých školách v dištrikte
8. vymenúva po prerokovaní v zbore biskupov námestných farárov, kaplánov a diakonov v zboroch, seniorátoch a dištrikte
9. vydáva pastierske listy
10. povoľuje študijný pobyt a neplatené voľno kňazom, diakonom a učiteľom náboženstva
11. udeľuje dišpenzy
12. plní ďalšie úlohy, ktoré mu vyplývajú z funkcií vo vrcholných orgánoch cirkvi a v dištrikte

generálny biskup - prvý duchovný pastier a vedúci náboženského života Evanjelickej cirkvi. Do funkcie generálneho biskupa možno zvoliť ordinovaného kňaza, ktorý dosiahol vek 40 rokov a je v duchovenskej službe minimálne 10 rokov. Generálneho biskupa volia všetky cirkevné zbory. Zvolením do funkcie generálneho biskupa zaniká jeho predchádzajúca cirkevná funkcia. (Čl. 44, bod 3., 1. a 2.)

Generálneho biskupa inštaluje odstupujúci generálny biskup, zástupca generálneho biskupa alebo služobne starší dištriktuálny biskup. (Čl. 44, bod 6.)

Generálny biskup plní najmä tieto úlohy:
1. zabezpečuje, aby sa evanjelium Kristovo zvestovalo v celej cirkvi podľa vieroučných zásad Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, chráni cirkev a jej jednotu
2. dozerá na duchovnú činnosť v celej cirkvi
3. zabezpečuje cirkevnú disciplínu
4. inštaluje dištriktuálnych biskupov, uvádza generálneho a dištriktuálnych dozorcov, členov generálneho presbyterstva, predsedu, podpredsedu a členov generálneho súdu, generálneho žalobcu a jeho zástupcu, riaditeľa generálneho biskupského úradu a duchovných v ústredí cirkvi, jej zariadeniach a v armáde
5. vymenováva po prerokovaní v zbore biskupov duchovných v ústredí cirkvi a duchovných na
miesta, zriadené generálnym presbyterstvom
6. navštevuje cirkevné zbory v celej cirkvi
7. zvoláva zbor biskupov a predsedá mu
8. predsedá komisii pre farárske a kaplánske skúšky
9. vydáva úpravy duchovnej povahy a pastierske listy
10 plní ďalšie úlohy, ktoré mu vyplývajú z funkcií vo vrcholných orgánoch cirkvi

 

Zdroj: Zborník cirkevnoprávnych predpisov ECAV na Slovensku v platnom znení aktualizovaný 5. decembra 2021

 

 

INÉ ZAUJÍMAVOSTI

Ako je možné, že v súčasnosti gréckokatolícky chrám posvätil pravoslávny biskup?

....